V singli „Na plány treba čas“ mu hosťuje formácia DornKappel.

Bola to čistá radosť z hudby. Neexistoval facebook ani lajky. Nerobili sme to pre slávu ani pre peniaze. Nezaujímali nás rádiá ani televízie. Bolo to čisté.“ Spomína Marek Rakovický na svoje hudobné začiatky. Čistotu niekdajšej umeleckej tvorby postavil do ostrého kontrastu so súčasnou scénou, ktorá je plná kalkulu a honby za slávou. Výsledkom je singel Na plány treba čas. 

Nesie jasný hudobný rukopis, no napriek tomu je každý z jeho singlov diametrálne odlišný, než predošlý. Rakovicky sa profiluje v naozaj zaujímavý sólový projekt a stáva sa jedným z najsledovanejších nových počinov našej scény. Marek Rakovický evidentne má čo povedať a nebojí sa to vysloviť nahlas. V najnovšom singli sa fanúšikom opäť prihovára v slovenčine a experimentuje s hip hopom. Na pomoc si prizval ďalší novovzniknutý slovenský projekt – bratislavskú formáciu Dornkappel.

Po debute Zjavenie s výpravným vizuálom z Islandu, Rakovicky vycestoval do Belehradu a priniesol odtiaľ skladbu Southern Lights. Svoj tretí singel pomenoval Na plány treba čas a dal mu skrz na skrz slovenskú tvár. Naspieval ho v slovenčine, videoklip nakrútil v Bratislave, prizval si domáceho hosťa…

Skladba Na plány treba čas prichádza presne na prelome rokov 2016 a 2017. Priamočiary text je retrospektívnym pohľadom do 90. rokov, kedy Marek začínal v hardcorovej kapele Testimony v garážach pod bratislavským Prístavným mostom. „Bola to mekka bratislavskej scény,“ spomína. „Robili sa tam koncerty kapiel z celej Európy, Fínska, Anglicka, Poľska, Nemecka, USA. Ako kapela sme hrávali po celej Európe. Mali sme nemeckého a belgického promotéra,“ hovorí o časoch dávno pred tým, než prišla éra Lavagance. „Bola to čistá radosť z hudby. Neexistoval facebook ani lajky. Nerobili sme to pre slávu ani pre peniaze. Nezaujímali nás rádia ani televízie. Dnes to mládež vníma inak,  je deformovaná hudobným biznisom.  Dnes je takmer všetko vykalkulované a z hudby to veľmi cítiť. Hudba je dnes na môj vkus príliš nasiaknutá snahou. Hudba nie je a nikdy nebude o číslach. A o tom sú Plány – o čistote, v každom aspekte činnosti aj nečinnosti. Je to taký pohľad na súčasné trendy s odstupom,“ vysvetľuje Marek a jedným dychom dodáva, že niekdajší nezáujem umelcov o rádiá, komerčné ocenenia či prvoplánovú slávu môže dnes vyznieť ako science-fiction, no v tej dobe bol taký radikálny postoj medzi umelcami často realitou: „Uvedomujem si, že v porovnaní s dneškom to môže znieť až neuveriteľne, ale je to tak – na hudbu sa nepozeralo vždy tak marketingovo ako je to dnes. Boli sme pankáči. Nezaujímalo nás nič iné, len aby sme mohli hrať a vyjadrovať hudbou naše postoje.“

Ako ste u Rakovickeho zvyknutí – nečakajte žiadne prázdne frázy. Na plány treba čas je celkom otvorenou kritikou dnešnej hudobnej scény. Podčiarknuté, zrátané, Rakovicky je na scéne už roky, má svoje jasne vyprofilované názory a hovorí ich nahlas a bez servítky. Ako teda vníma aktuálny stav svojej domácej hudobnej scény? „Na môj vkus je tu priveľa fejku, alebo poviem to inak, príliš veľa si tu umelci prepožičiavajú posolstvo iných. Príliš veľa snahy o úspech. Počujem tu amerických alebo anglických interpretov so slovenskými textami, skoro ako sa to robilo za komunizmu. Hudba pre mňa nie je ako herectvo, nejde v ňom o vciťovanie sa do pocitov iných, ale o úprimné vyjadrenie tých vlastných.“

 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu