Tentokrát sme si pre teba pripravili rozhovor s umelcom, ktorý si je skôr známy pod pseudonymom PureAspirin. Kto je tento mladík, čomu sa venuje a aký je jeho príbeh sa dozvieš nižšie.

Predstav sa ľuďom, ktorí ťa nepoznajú.

Čau! Volám sa Peter Hladík, ale mnohí ma poznajú pod prezývkou Aspirin. Mám 25 rokov a bývam v Senici. Najčastejšie sa venujem maľbe a kresbe. Ďalej jazdeniu na skate, foteniu na film a po novom tvorbe videií. Momentálne nikde nepracujem, nakoľko som sa pripravoval na prijímačky na dve vysoké školy.

Zaujíma ma, či si mal už ako malý umelecké sklony a či si chodil na výtvarný krúžok.

Kreslím odkedy mám ruky. Nemám vo svojom živote obdobie, kedy by som netvoril. Ako malý som chodil na výtvarnú 9 rokov a dokonca som si založil v družine vlastný krúžok, kde som decká učil kresliť. Bola to dosť sranda, keď sa na to pozerám spätne.

Popíš nám svoju cestu od úplného začiatku tvojej umeleckej kariéry až po dnešok.

Prvé obrázky som začal kresliť keď som mal 4 roky. Na základnej som si ako každý kreslil po zošitoch skice namiesto učiva. Rodičia videli, že ma to nejakým smerom posúva, tak ma prihlásili na výtvarnú. Tam som spoznal všetky elementy týkajúce sa umenia. Od maľby temperou až po modelovanie z hliny. Keď som si mal vybrať strednú školu tak som chcel chodiť samozrejme na umeleckú do Bratislavy. Bohužiaľ mamina, s ktorou som býval, mala finančné problémy a tak som musel chodiť na školu v Senici, aby som nemíňal prachy na intrák. Začal som sa učiť za čašníka, čo ma absolútne nebavilo a tak som celé 4 roky na hodinách len kreslil. Miloval som perokresbu a kreslenie nejakých komixových postáv s prvkami surrealizmu.

V tej dobe som začal fajčiť trávu a počúvať Crystal Castles, takže sa často v mojich kresbách objavovali ľudia na drogách a vlastne celkovo, drogová tématika ma veľmi zaujímala, pretože mi to prišlo cool. Začal som maľovať graffiti, za ktoré ma v 17tich chytili. Schytal som ročnú podmienku, niekoľko desiatok pokút a verejno prospešné práce. Za jednu noc mi totiž napočítali 90 tagov. Odvtedy som si zmenil pseudonym a maľujem ďalej haha. Stále som však bral umenie ako hobby, niečo čím zabíjam čas. Zlomový moment prišiel niekedy okolo 20tich, keď som začal pracovať v herni. Keď mi končila pracovná smena o 2 ráno, tak som sa túlal a obkresľoval si perom ulice do zošita. Keď som týchto kresieb mal niekoľko, ukázal som ich jednej kamoške, ktorá sa takisto venovala umeniu. Dosť ju to zaujalo a kúpila mi akvarel zo skicárom a povedala: “Chcem vidieť tie tvoje kresby farebne.”

Odvtedy to nabralo na rýchlosti a začal som sa venovať urbansketchigu, kedy maľuješ na mieste to, čo vidíš. Vďaka tomu som aj bol na výlete v Dánsku a Amsterdame, kde som si maloval scenérie a pamiatky, ktoré som navštívil. Postupom času som začal maľovať plátna a osvojovať si nejaký rukopis. Dal som si aj prihlášku na vysokú školu umenia, ale dva roky po sebe ma nezobrali. Tento rok to však vyšlo a od septembra sa sťahujem do Brna, kde budem študovať maľbu na škole FaVU. Maľbu beriem viac zodpovedne a nie už ako hobby. Myslím, že je to moje životné poslanie a rád by som svoje okolie a spoločnosť ovplyvnil tým, čo robím.

Pred nedávnom si si založil YouTube kanál. Plánoval si to už dlhšiu dobu, alebo to bolo spontánné?

Bolo to mega spontánne. Rád som začal strihať videá v iMovie a pridával ich do stories na Instagrame. Keď som začal maľovať väčšie plátno tak som si vždy spravil video na šírku, aby som zachytil ten proces ako sa to vyvíja, pretože aj ja sám často krát mením maľbu počas procesu a na záver to vyzerá úplne inak, ako som predpokladal. Z ničoho nič som mal veľa dobrých záberov a povedal som si, že by nemuselo byť odveci k tomu niečo povedať. Rozprávať na kameru mi bolo extrémne nekomfortné, ale po dvoch shotoch pálenky som to dokázal haha. 

Na tvojom youtube kanály môžeme vidieť 2 videá: “Ako vznikol obraz melanchólia” a “Ako vznikol obraz Yakub”. Na videách môžme vidieť priebeh a význam obrazov. Je za tým ešte niečo skryté, alebo je vo videu všetko?

Snažil som sa tam povedať všetko, čo som tým myslel a čo to malo vyjadrovať. Možno by som len dodal, že obe videá som zostrihal v iMovie na mobile, čo bolo pre mňa dosť náročné, nakoľko sa nerozumiem technike. Prekvapilo ma, keď som dal video von, aký to malo od blízkeho okolia pozitívny feedback.

Plánuješ pokračovať s nahrávaním na YouTube? Ak áno, prezradíš nám názov ďalšieho diela?

Jasné. Aktuálne mám rozpracované video z môjho 3 mesačného pobytu v Nórsku, avšak mám celkom málo záberov a je mi to trápne vydať von, keď som už naspäť na Slovensku. Každopádne si chcem zohnať peniaze na nový notebook a zrkadlovku s mikrofónom. Chcem totiž zaznamenať celý môj vývoj na škole, kde budem konečne študovať maľbu. Samozrejme nechcem točiť len videá o škole. Mám v pláne natočiť sériu videií, kde by som maľoval pod vplyvom nejakých halucinogénov a rozprával o tom ako vnímam krajinu a farby. Príde mi to ako zaujímavý kontent, ktorý by mohol osloviť široké publikum.

Myslíš si, že by si v budúcnosti mohol svoje obrazy predávať alebo prípadne sa živiť YouTube monetizáciou?

Rozhodne áno. Čo sa týka youtube to je záhada, ale verím, že raz budem predávať svoje obrazy za veľké prachy. Mojím snom je, aby moje umenie nebolo len o obraze, ale aj životným štýlom. Niečo ako keď miluješ značku Versace alebo nejakú hudobnú kapelu a prispôsobíš kvôli nej svoj šatník, bytové doplnky, ale aj správanie. Môj cieľ je, aby si postupom času kupovala obraz len určitá skupina ľudí, ktorá bude mať podobný mindset a vkus.

Na ktorý z tvojich obrazov si najviac hrdý?

Veľmi sa mi páčia aktuálne návrhy, ktoré začnem maľovať na plátna. Začína sa mi lepšiť rukopis, vďaka čomu sa nemusím pod dielo podpisovať, ale daný obraz rozpráva to meno za mňa. Ale ak by som ti mal odpovedať priamo, tak som veľmi spokojný s obrazom Melanchólia. Tam som sa dostal do nejakého tranzu, kedy som sa riadil len pocitom a nie myšlienkou.

Čo by si odkázal ľuďom?

Nikdy si nekupujte drogy. Staňte sa umelcami a budú vám ich dávať zadarmo. Ale nie, nájdite si hocijakú kreatívnu činnosť, ktorá vás bude natoľko napĺňať, že sa vďaka nej budete radi zobúdzať do ďalšieho dňa. Mne umenie zachránilo život. Nebyť neho, bol by som reálne asi v base, alebo si nejako ublížil. Vďaka kreativite začne byť človek spokojný sám so sebou a ešte k tomu.. je fakt cool. Na záver sa chcem poďakovať každému kto ma podporuje, je vás fakt veľa. A taktiež ďakujem za príležitosť tohto rozhovoru. PEACE!

Toto bol PureAspirin a náš rozhovor, ktorý je na svojom konci. Ak ťa tento rozhovor zaujímal, prečítaj si aj rozhovor s ďalším umelcom, ktorého poznáš pod menom Brett Olah. Klikaj sem.