Ako sme už dlhší čas avizovali, do našej sekcie s rozhovormi dnes pribúda ďalší, asi doteraz najväčší rozhovor. Pri príjemnom stretnutí sme vyspovedali aktuálne jedného z najpopulárnejších a najžiadanejších interpretov na našej scéne – Kaliho.

Aktuálne sa točil okolo Kaliho pomerne veľký boom, kde v podstate poskytol množstvo rozhovor najmä pre rádiá a iné médiá, no témy interview boli väčšinou rovnaké – a to avizovaný „koniec“ jeho kariéry. My sme sa snažili tento rozhovor poňať globálnejšie, pýtať sa aj veľa zaujímavých vecí z minulosti, samozrejme sme sa opýtali aj niečo okolo aktuálneho diania, kariéry, albumu a podobne. Pohodlne sa teda usaďte (ľahnite?) a poďte si vychutnať tento rozhovor.

Ahoj, aktuálne finišuješ prípravy na release nového albumu, ktorý vychádza už čoskoro. Ako tráviš posledné dni/týždne?

Takže, čaute, album je už vo výrobe od tohto pondelka, aktuálne už teda posledné čo ku nemu robíme je to, že dotáčame klipy nejaké, aby bol k albumu po release aj nejaký vizuál. No a teraz v sobotu som hral na Orave, ochorel som, a po roku takmer som ostal tak, že som musel ležať, ale našťastie už na album nepíšem žiadne texty. Dohodnuté spolupráce som však musel odložiť a posunúť. Každopádne, teraz mi to ani nepíše, a ani nemám čas nič písať, keďže ku albumu samozrejme pripravujeme aj turné.

V čom bude podľa teba tento album iný, špeciálny?

Veľa ľudí, keď vydáva album hovorí, že práve ten ich bude albumom roka. Ja vidím tento album výnimočný jedine v tom, že obsahuje všetko od roku 2010 – klasické boombapovky, „skreče“ a veľa iných prvkov, ktoré som nepočul už dávno u viac známych interpretov, samozrejme je tam aj nový sound, na ktorý som si zavolal trendových ľudí, ako napríklad Nerieš. Po dlhom čase som sa vrátil aj k reggae tónom, a tak isto aj spevavé veci. Zároveň som sa snažil v tom ostať ja, a neísť do nejakých iných rapových vôd. Podľa mňa je album skvelý, stojím si za ním asi najviac zo všetkých albumov, čo som vydal, ale určite nehovorím, že to bude album tisícročia.

Keď už si spomenul, že na albume bude napríklad Nerieš, mohol by si nám prezradiť aj nejaké ďalšie mená?

Jasné, môžem! Separ je na veci, do ktorej hudbu robil Grimaso, Dame, ďalej Dave White – mladý chalan, Majk Spirit, ktorý nahral vec na poslednú chvíľu, Nerieš, Šárka, Slipo, Majself. Nerád zabúdam a dúfam, že som na nikoho nezabudol.

Dosť veľa sa omieľal tvoj „koniec“ kariéry, a s tým je spojených aj veľa otázok od našich fanúšikov. Napríklad, či plánuješ koncerty aj keď s tvorbou skončíš a podobne. Môžeš nám to ešte objasniť?

Vieš, ja som všade povedal, že je to môj posledný album, a ľudia z toho spravili, že 3.3 vyjde album, a 4.3 už skončím. S týmto albumom budem minimálne rok chodiť po koncertoch, ďalej mám nenahraté napísané veci, ktoré chcem vydať v podobe singlov aj s vizuálmi, a samozrejme som spomínal, že chcem robiť a vystupovať so živou kapelou, a dať staré veci do nových šiat. Aj s tým by som šiel potom na nejakú tour, takže ak rátam, tak tú výberovku by som chcel vydať na Vianoce 2018.

Takže času ostáva ešte dosť. Prejdime teraz trocha na iné témy, vráťme sa do minulosti. Spomínaš si, keď si s rapom začínal, aké si mal ciele, priority, a ako sa to celé postupom času menilo?

Budem úplne úprimný a budem si sypať popol na hlavu. Je jasné, že keď som začal s rapom ma nenapadlo, že dnes budem tu, že budem vypredávať kluby, že budem mať osem albumov. Sníval som o tom, že jedného dňa by som do toho šiel, no keď človek začína, také veci ho ani nenapadnú a nezdajú sa reálne. Moje priority boli niekde úplne inde. Začínal som s undergroundom, a trval som na tom, že ja budem underground a v živote nepôjdem do telky ani rádia, to som mal vtedy asi 24-25 rokov. Bolo to v čase, keď som sa vykašľal na šport, prestal som hrávať futbal, začal som žiť hudbou, chodil som do roboty, kde som zarábal 350 eur mesačne, proste ten kolotoč, drbe ti z toho na hlavu, viníš celý svet za to, že sa nemáš tak, ako by si sa chcel mať. Neskôr sa však veci zmenili, robil som hudbu, nie proti svojmu presvedčeniu, ale začal som robiť iný štýl, začali ma baviť melodické veci, ktoré sa ale dostali do rádia. Zrazu ma hralo rádio, vtedy rádio City, tuto naše, ale predsa ideš niekoho autom (svoje som nemal), a počuješ sa tam, woow. A s jedlom rastie chuť, veď to poznáš. A začnú ťa pozývať všade, vieš, už to nemá 50 000 pozretí, ale má to milión, potom boom 12 miliónov, a zrazu zmeníš názor. Zarábaš si tým, čo ťa baví, nemusíš vstávať do roboty a tak. Čiže áno, jasné, že som si nasral do huby, a podľa mňa každý mladý chalan, ktorý tvrdí, že chce byť underground nehovorí pravdu, ale zdôrazňujem, ČESŤ VÝNIMKÁM. Napríklad Gramo Rokkaz, za čo ich extrémne cením, a ostatní, ktorí by mohli byť úplne inde, lebo na to majú, ale idú si svoje, žijú tým a veľký klobúk dole. Ja som to cítil ináč a priority sa zmenili, chcel som mať auto, byt a hrať veľké koncerty.

Keď si spomenul Gramo, ostaneme ešte chvíľu pri nich. Tono vydal nedávno silný track Neublížil som. Ako vnímaš súčasné dianie v politike, a malo by sa to podľa teba spájať? Mali by interpreti byť v tomto smere aktívni?

Ja také veci robiť nechcem, ale nevadí mi, ak niekto o tom rapuje. Urobil som Džungľu, kde som mal refrén, ale v podstate ten refrén mám z pohľadu občana, že toto ma baví, toto ma nebaví. Občan má dosť politiky v rádiách, správach, a asi už to nechce počúvať aj v textoch. Zase na druhej strane chápem to, čo mi raz povedal Strapo, že my máme tú „moc“ ovyplyvniť myslenie mladých ľudí na základe nášho názoru. Lenže, kto povedal, že môj názor je správny? Ako Kali Records sme odmietli pár ponúk, aby sme sa stali tvárou nejakej kampane, a to mi ver, že sú v tomto smere veľké peniaze. Keď môžem pomôžem, ale svoju tvár nikomu nedám.

Zľahčime teraz trocha, a vráťme sa ku tebe. Počúvaš sám seba doma, v aute a podobne?

V období ako teraz, keď mám pred albumom, samozrejme. Väčšinou tu vo fitku, alebo v aute. Teraz nedávno som našiel staré albumy, tak som si to vypočul, len tak pre porovnanie, ale ináč nie.

Teraz by sme sa upriamili na jednu z tvojich starších skladieb – Jackpot. Rapuješ, že viac ti to vzalo, ako dalo. Ako to myslíš?

Keď sa na to pozerám z pohľadu súkromného života, tak to človeku zoberie extrémne veľa, pretože jednak si pod obrovským tlakom – koncerty, tracky, rozhovory, dissy … Následne z toho depky, a rozmýšľaš, či to naozaj za to stálo. Vzťah, o ktorom si si myslel, že je perspektívny, tak krachol. Krachol na mojej blbosti, celý život som zasvätil rapu, vieš, nestačí si hovoriť frázu „ľúbim ťa“. Poďme do kina, nieee ja idem do štúdia. Poďme do mesta, na večeru, nieee ja mám rozhovor, klip a tak ďalej a tak ďalej.. rozumieš. Nakoniec dojdeš do štádia, keď si to uvedomuješ, že ty si ko*ot. A už skôr chceš chrániť svojich blízkych pred sebou samým. Asi to je hlavný dôvod, ktovie aký život by som žil, možno by som mal dve deti, ženu, normálnu prácu… Teraz mám 34 rokov, nemám decko.

Plánuješ to zmeniť?

Vieš čo, určite áno, kto by nechcel mať. Niečo aj bolo nedávno, ale povedal som si, že v roku 2017 sa nebudem viazať, a je*nem do toho rapu celého seba, že sa vrhnem do toho vo všetkých smeroch. Chcem si povedať, a verím, že to tak bude, že som celú kariéru staval kvôli tomuto roku.

Teraz prichádza ďalšia otázka, ktorá by zaujímala našich fanúšikov, a samozrejme aj nás. Obdobie „školy rapu“. Ako si to vnímal, keď to vyšlo, a ako to vnímaš teraz? Vieš si predstaviť aj spoločnú vec s Momom napríklad?

V ten jeden deň presne, keď to vyšlo, som bol na to nasraný. Ja som sa do nikoho nestaral, akurát sme tam mali s Momom nejaké osobné veci, viac ku tomu nebudem hovoriť. Dneska sa majú veci úplne ináč, a úplne ináč sa na to pozerám. Dissy patria ku rapu. Možno by som sa na to ináč pozeral, keby mi to do*ebalo kariéru, žeby na základe toho jedného názoru mi ľudia prestali chodiť na koncerty a podobne. Si zober máš hypotéku, leasing a zrazu ti to jednou vecou všetko padne. Nás to posilnilo, možno aj preto, že sme neodpovedali. Dnes sa na to pozerám inak, s Momom sme sa stretli, pokecali sme. Ja osobne sa nebránim ani spolupráci s ním. Momentálne však som na tom tak, že neviem napísať ani čiarku. To je moja jediná prekážka momentálne v spolupráci.

Čo sa týka Separa a Rytmusa, s nimi mám skvelé vzťahy. Separ je extrémne úprimný, takže aj naše vzťahy sú extrémne úprimné. Rytmus je tiež veľký profík, ktorý vie čo robí, objavil som sa na jeho veľkom albume, a dokonca mal byť aj na mojom albume, lenže odletel na dovolenku, a ja už som si nemohol dovoliť čakať.

Tak ostaňme ešte pri Krstnom otcovi. Keď sa budú pýtať dostal aj skvelý vizuál, takže môžeš nám niečo o tejto skladbe porozprávať?

Ono to vzniklo tak, že my sme sa stretli a kecali o možnej spolupráci, ale nejako sa to ďalej neriešilo. Po nejakom čase sme sa opäť stretli, a Paťo mi povedal, do akej pesničky by ma chcel, a bavila ma aj téma, ale problém bol v tom, že som mal to obdobie, ktoré mi trvá doteraz, že som nevedel napísať ani čiarku. Našťastie som už mal pár vecí predpísaných. Bolo mi ale normálne trápne, že môžem mať vec s Rytmusom a ja zo seba nedostanem nič. Dal som mu teda na výber niektorú z tých vecí, ktoré už som mal napísané, ale na album sa mi nezmestili. Vybral si Keď sa budú pýtať, a ja som sa veľmi potešil, a nakoniec z toho vyšla jedna z najsilnejších vecí, aké som vydal. Zaradil by som ju do TOP 5 svojich osobných skladieb.

Ktoré obdobie kariéry by si označil za najkrajšie, a ktoré naopak za najťažšie (najhoršie?) ?

Na jednej stane si povieš, že najlepšie obdobie v kariére je ten začiatok, kedy sa snažíš dostávať vyššie, a nevieš či to niekde pôjde. Ja osobne som si musel brať úver, aby som mohol začať. Vtedy ťa každý odrádza. Teraz však keď som tu, rád na to obdobie spomínam. Jedno obdobie, neviem kedy, bolo obdobie, kedy nám ľudia prestali chodiť na koncerty. Nevedeli sme kde je problém. Nestagnovali sme, pracovali sme. Ľudia sa asi presýtili, a dostal som depky a trocha aj strach, že ľudí už moja robota nebaví. Skladbou Dosnívané sa ale všetko naštartovalo. Za úplne najlepšie obdobie by som označil asi aktuálne obdobie, ľudia sú ako šialení.

Je podľa teba najväčší problém u začínajúcich interpretov to, že idú do rapu s tým, že chcú hneď zarobiť?

No, to je prúser hneď na začiatku. Myslím si, že my, čo sme teraz na scéne, teda napríklad Rytmus, H16, Strapo, DMS, Ego, Čisty a títo všetci, stará garda, nikto nešiel do rapu s tým, že idem podnikať, idem zarábať. My sme robili hudbu, lebo nás bavila, síce sme v hlave mali aj zisk, no ako som povedal, hudba nás predovšetkým bavila, v tom období sa nedalo o biznise ani hovoriť. Karta vtedy išla hádam len Kontrafaktu, Čistychov a Mišo Biely, no a H16, ak si dobre pamätám. To, čo extrémne chýba väčšine mladých raperov, je sku*vená pokora a skromnosť. Tie egotripy už od začiatku, to je v prdeli. Na druhej strane, Slovensko je strašne konzervatívne a štýl, ktorý sem títo mladí chalani donášajú bude pochopený až vtedy, keď už bude v trende zase niečo úplne iné. Pre mňa osobne sú srdcovkou chalani z Nerieš, ktorí skĺbili tento štýl fantasticky, a podľa mňa sú jediní, ktorí z aktuálnych, neviem či môžem povedať nováčikov, keďže to nerobia rok, ktorí tu raz budú akože úplný strop.

Sleduješ aj niekoho iného z mladších interpretov?

Mená ako Amida či Fobia Kid registrujem, no ja si tento štýl veľmi nejdem, takže pesničky ti nepoviem, ale mien registrujem viacero.

Veríš na také niečo, že všetko sa deje z nejakého dôvodu? Že nič nie je náhoda, že stretnutia, okolnosti a všetko má svoj zmysel?

Určite verím. Nič nie je náhoda, do života mi došlo veľa ľudí v takej chvíli, že som to vtedy rozhodne nečakal, a dokázali ma dostať z veľa vecí. Je to proste tak, že keď si od rána naladený zle, všetko bude zle, a všetko vidíš zle, a samozrejme aj naopak. Poviem ti to fakt takom nechutnom príklade. Dal by som všetko za to, aby sa mi mamina vrátila, ale keby nás navždy neopustila, nerobil by som hudbu. Neviem čo by som robil, ale hudbu určite nie. Opakujem ale, dal by som celú túto kariéru a všetko za to, aby tu bola so mnou. Smeroval som už do takých sračiek, že neviem, nebyť hudby a ľudí, ktorí ma podporili, neviem kde by som bol.

Hudba ti samozrejme aj veľa dala. Ktoré, asi sa skôr budeme pýtať na tie materiálne veci, ktoré sny si si splnil?

Jasné, vieš mám auto, byt…. Čo by som možno mal aj tak, ale určite nie také auto, a určite nie taký byt. Hudba mi však hlavne dala to, že ak sa ma niekto opýta, že prečo som tu na tomto svete bol, môžem mu povedať, že práve kvôli hudbe, a to je najviac. Narážam na to, že mi extrémne veľa ľudí, a je jedno koľko majú rokov, píšu, že veľa krát im moje tracky pomohli, že im pomohli v životných situáciách. To je úplne najviac. Moja misia je tým pádom úspešná.

No, to je aj dosť špecifické, že v tvojej hudbe sa nájdu aj starší, čo sa len tak nevidí. Ľudia, ktorí rap len tak bežne nepočúvajú, a dokonca im nevadí ani nejaká nadávka, a sú ochotní to prehliadnuť.

No jasné, ja aj keď dám nejakú nadávku, pichnem ju tak, že to nie je silené. Je to tak, že sa to tam hodí. Veľa krát zobrali do rádia tracky, kde sa hreší, a ani si to nevšimli. Zase na druhej strane, keď to niekedy vypípajú, tak tá daná veta ani nemá zmysel.

Tak a sme na konci. Ďakujeme veľmi pekne za pozornosť pri tomto rozhovore, a tak isto ďakujeme aj Kalimu za čas, ochotu a za naozaj príjemné posedenie a úprimnú debatu. Už čoskoro vychádza nová doska, o ktorej samozrejme budeme písať, a možno si aj o pár kusov zasúťažíme.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu